Odkedy som sa vrátila z bylinkovej záhrady z Valtíc s taškami plnými byliniek, som mala čo robiť, aby som stihla všetko spracovať. Nadupaná teóriou o tom kedy zbierať bylinky, ako ich sušiť, ktoré časti bylín použiť a pod. som si vyskúšala hneď niekoľko spôsobov spracovania.
1. Sušenie
Z nasušených byliniek sa dajú pripraviť čaje, zápary, kúpeľová soľ , tinktúry, masti, liečivé balzámy alebo sa dajú primiešať do soli, marinád, masiel alebo koreniacich zmesí. Z kurzu som si odniesla zopár tipov ako na sušenie:
– Každú bylinku sušíme zvlášť
– Optimálna teplota pri sušení je 30-35 stupňov Celzia, vyššie teploty znehodnocujú obsahové látky. Kôru sušíme pri 45 stupňoch Celzia
– Sušenie v rúre sa veľmi neodporúča – teplota je vyššia a ľahko príde k spáleniu. Najideálnejšie sú sušičky
– Ak sušíme prirodzeným teplom, volíme priestory s miernym prievanom a v tieni (má to jednu nevýhodu v porovnaní so sušením v sušičke a tou je, že na ne sadá prach)
– Ak bylinky pri sušení začnú hnednúť alebo sčernajú, treba ich vyhodiť
– Bylinky pred sušením neoplachujeme pokiaľ nie sú zašpinené od hliny
– Kvalitu sušených byliniek skontrolujeme tak, že hrsť bylín dáme do mikroténového sáčku a pevne ho uzavrieme. Ak sa do 5-tich hodín od usušenia objaví na stenách sáčku opar, treba pokračovať v sušení
– Vysušené bylinky uskladníme najideálnejšie v sklenených nádobách
Ja som bylinky zviazala prírodným špagátom , zavesila na kliniec a nechala voľne sušiť v miestnosti. Šalvia sa sušila najdlhšie, má v sebe veľa vody. Sušené bylinky som využila do bylinkovej soli a marinády.
2, Bylinková soľ
